prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.

 

1.   ÚVOD

 

Pod pojmom záhradníctvo – záhradnícka výroba, rozumieme niekoľko intenzívnych odvetví rastlinnej výroby, ktoré sa zaoberajú pestovaním špeciálnych plodín na veľkých plochách vo veľko-výrobných podmienkach, na menších privátnych farmách a v záhradách.

Názov záhradníctvo sa však používa ďalej ako stručné súborné pomenovanie nasledujúcich špe-cializovaných odvetví (Pevná a kol., 1980):

•  
  • úžitkové záhradníctvo – ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo;
  • okrasné záhradníctvo – kvetinárstvo, sadovníctvo.

Záhradníctvo ako odborná disciplína pri dennom aj diaľkovom štúdiu úzko nadväzuje na predmety teoretického základu, predovšetkým na botaniku, fyziológiu a genetiku rastlín na rad ďalších teoretických a odborných predmetov, ako sú výživa a hnojenie rastlín, šľachtenie rastlín a semenárstvo, ochrana a iné. Pri štúdiu v rámci celoživotného vzdelávania na univerzite tretieho veku pri jednotlivých univerzitách a vysokých školách sa poslucháči oboznamujú so základmi pestovania zelenín, ovocných drevín, viniča hroznorodého, kvetín a okrasných drevín. Pri výučbe v rámci jednotlivých prednášok učitelia vychádzajú z biologickej charakteristiky pestovaných druhov a ekologických podmienok s hlavným zameraním na uplatnenie najnovších odrôd, podpníkov a poznatkov v oblasti agrotechniky v záhradách a súkromných farmách.

 

2.   Ovocinárstvo

 

Ovocinárska výroba patrí v Slovenskej republike medzi najstaršie špecializované výroby. Jej úlohou je výroba ovocia v miernom pásme. Zaoberá sa pestovaním viac-menej vytrvalých ovocných drevín, ale aj trvácich bylín a pestovaním tzv. alternatívnych (menej známych druhov, ako sú drieň, baza, aronia čiernoplodá, ruža dužnoplodá a i.).

Vzhľadom na rôznorodosť ovocných druhov stretávame sa s ich pestovaním, okrem extrémnych horských polôh, na celom území Slovenska. Klimatické a pôdne podmienky pre ovocinárstvo v SR vyhovujú. Podkladom pre rozmiestnenosť jednotlivých ovocných druhov sú 2 až 4 zóny vhodnosti pestovania (dve zóny sú pre teplomilnejšie druhy, ako sú napr. broskyne a marhule). Najvhodnejšie sú prvé dve zóny vhodnosti, v ktorých sa ovocinárska výroba odporúča ako hlavné odvetvie.

Na začiatku 90. rokov sme na Slovensku mali 20 mil. 566 tisíc kusov ovocných stromov s celkovou produkciou 163 642 ton, z čoho jablone predstavovali 6 mil. 525 tisíc kusov s produkciou 82 106 ton. Kapacita klimatizovaných skladov bola asi 59 tisíc ton a 1 270 ton prechodných viacúčelových skladovacích kapacít, ktoré sa nachádzali v ŠM, PS, SPP a bývalých podnikoch OZ. Produkciu ovocia zabezpečovali ovocné sady na celkovej výmere 19 200 ha, z čoho bolo asi 9 773 ha s prívlastkom intenzívnych sadov. Na samozásobení sa podielom až 60 % zúčastňovali drobní pestovatelia, vrátane záhradkárov. Pre názornosť predkladáme “Prehľad počtu ovocných stromov a produkcie ovocia za roky 1989 – 1998. V tabuľke nie sú za roky 1989 – 1992 uvedené v tom období považované intenzívne sady. Ich výmera však bola na úrovni 9 000 ha.

Tab. 1   Prehľad ovocných stromov a produkcie ovocia spolu a z toho intenzívne sady za 1989 – 1998

Rok	Ovocie spolu		z toho jablká		intenzívne sady
	Počet stromov [tis. ks]	Produkcia [t]	Počet stromov [tis. ks]	Produkcia [t]	Výmera [ha]	Produkcia [ha]
1989	20 846,5	231 317	6 545,7	124 700	-	-
1990	20 566,4	163 642	6 525,0	82 106	-	-
1991	20 917,6	164 792	6 949,0	96 346	-	-
1992	19 917,0	139 911	6 369,0	58 768	-	-
1993	19 816,0	174 767	6 499,0	107 327	8 503	54 960
1994	19 642,0	123 159	6 506,0	56 856	7 932	24 928
1995	20 160,0	91 655	7 165,0	38 138	7 573	19 929
1996	20 671,0	145 580	6 703,0	79 097	6 856	32 454
1997	18 175,0	133 176	7 108,0	80 242	6 310	30 555
1998	18 6,018	155 587	7 712,0	83 464	5 697	30 452

 

Pre realizáciu zvyšovania intenzity výroby ovocia mal veľmi dôležité miesto zdravý biologický materiál, aj keď v prvých rokoch (1989 – 1993) ešte stále chýbalo požadované množstvo slabšie rastú-cich vegetatívnych podpníkov, a to nielen pri jabloniach. Výrobu výpestkov zabezpečovali prevažne domáce špecializované šľachtiteľsko-výskumné pracoviská a ovocné škôlky. Nárast produkcie redukovala požiadavka praxe.

 

Tab. 2   Výroba ovocných výpestkov uznaných za roky 1989 – 1998

 

Výroba jahodových sadencov cestou meristémových kultúr v požadovanom množstve a kvalite zabezpečoval Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín (VÚOOD) Bojnice a OŠM Stupava. Tak v roku 1989 to bolo 2 mil. 534 tisíc a v roku 1997 2 mil. 115 tisíc kusov. Najmenšia výroba bola v roku 1998, len 557 470 tisíc. Veľký výpad sadencov bol zapríčinený krupobitím v Bojniciach.

Zaujímavé bolo hodnotenie veku stromov na celej pôvodnej ploche ovocných sadov (19 200 ha). Hodnotenie bolo v neprospech stromov v plnej rodivosti, kde okolo 50 – 60 % z nich bolo nad 20 rokov po výsadbe a zaznamenávali pokles v rodivosti. Týkalo sa to najmä hrušiek, jabloní, ale aj čerešní, višní a marhúľ. Lepšia situácia bola len pri broskyniach. K značnému prestarnutiu došlo aj vo výsadbách plantážnych foriem drobného ovocia, menovite ríbezlí a egrešov.

Spotreba ovocia sa začiatkom 90. rokov pohybovala okolo 51 až 54 kg na osobu a rok. V roku 1992, ale aj v 1993 a v ďalších rokoch podstatne vzrástla spotreba južného ovocia. Pre zaujímavosť uvádzame, že v roku 1994 sa na Slovensku dopestovalo len 56 856 ton jabĺk. Ešte slabšia úroda jabĺk bola v roku 1995, len 38 138 ton a celková úroda ovocia vôbec bola len 91 655 ton. Bola to najslabšia úroda za analyzované obdobie. V roku 1998 sa zvýšila spotreba na 71 kg, z čoho však okolo 25 % predstavuje dovezené ovocie.

Dovoz ovocia predstavuje u nás každý rok 40 – 43 tisíc ton, z toho jabĺk na úrovni 30 tisíc ton. V roku 1995 sme zaznamenali vývoz ovocia 8 058 ton, 20 500 ton v roku 1997 a len 5 200 ton v roku 1998.

Na kolísavosti úrod v jednotlivých rokoch sa podieľala, okrem poveternostných podmienok a obmedzených finančných vstupov, aj likvidácia prestarnutých sadov. Za roky 1993 – 1998 bolo u nás zlikvidovaných 3 000 ha sadov. Novovysadených sadov za to isté obdobie sme podľa ŠÚ SR zaznamenali 1 288 ha. Podrobnejšiu skutočnosť dokumetuje nasledujúca tabuľka.

 

Tab. 3   Výsadba a likvidácia ovocných sadov za rok 1993 – 1998 podľa ŠÚ SR

Rok	Plocha		Rozdiel [ha]
	novovysadené [ha]	zlikvidované [ha]
1993	190,5	702,3	- 511,8
1994	86,4	366,5	- 280,1
1995	78,4	276,3	- 197,9
1996	208,2	378,9	- 170,7
1997	324,9	408,5	- 83,6
1998	400,0	867,9	- 467,9
Spolu	1 288,4	3 000,4	- 1 712,0

 

Začiatkom roka 1996 bola schválená na Ministerstve pôdohospodárstva SR Štúdia rozvojového programu ovocinárskej výroby na Slovensku. Jej súčasťou je aj návrh riešení, vrátane podmieňujúcich väzieb, ako sú napr. účasť štátu, účasť zahraničného kapitálu, medziodvetvové väzby, účasť VVZ, legislatívne podmienky a i. Spracovaný program, ktorý vychádza aj z Projektu FAO bol odovzdaný cestou OÚ SR na MP SR, kde bol schválený. Takýto program a jeho realizáciu sme uvítali pre zabezpečenie dostatku kvalitnej ovocinárskej produkcie formami nových intenzívnych výsadieb.

Štúdia rozvojového programu ovocinárskej výroby na Slovensku určuje vysadiť 2 000 ha nových intenzívnych výsadieb a rekonštruovať 4 500 ha existujúcich ovocných výsadieb do roka 2005.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR nové výsadby po vypracovaní a schválení projektovej úlohy dotuje na 1 ha Sk 200 000,- a 40 % ďalších nákladov môžu pestovatelia hradiť získaním pôžičky z podporného fondu s 3-% úrokom s prvou splatnosťou v 4. roku po výsadbe.

Prehľad o poskytnutých dotáciách v tis. Sk, vrátane výmeru ovocných sadov a subjektov, udáva nasledujúca tabuľka.

 

Tab. 4   Poskytnutie dotácii v tis. Sk

Rok	Výmera [ha]	Počet subjektov	Poskytnutá dotácia
1996	530,4	40	36 700
1997	346,0	16	83 060
1998	780,0	47	102 238
1999	967,5	56	700
Spolu	1 656,4	103	222 698

 

Nové zahustené výsadby prinesú hospodársky zaujímavú úrodu už v 3. roku po výsadbe a prispejú obzvlášť pri jabloniach k zabezpečeniu skorej sebestačnosti z vlastnej produkcie. Podobné trendy výsadieb sú aj pri kôstkovinách, pri ktorých je orientácia predovšetkým na broskyne, slivky a marhule.

V tomto smere môže slovenskému ovocinárstvu výrazne pomôcť používanie kvalitného biologického materiálu s deklarovaným zdravotným stavom, ktorý má vo vhodných pôdnoklimatických podmienkach o 30 – 50 % vyšší produkčný potenciál. Výskumné a šľachtiteľské pracoviská, ako aj niektoré ovocné škôlky, disponujú širokou škálou biologického materiálu pôvodného aj zahraničného. Pre názornosť uvádzame prehľad odrôd s dôrazom na pôvodné slovenské odrody zaregistrované v Listine zaregistrovaných odrôd, resp. Listine povolených odrôd, za posledných 10 rokov.

Veľké ovocie. V porovnaní s Listinou povolených odrôd platnou pre rok 1990 sa počet odrôd jednotlivých druhov registrovaných v Listine registrovaných odrôd platnou pre rok 1998 vyjadrený absolútnou hodnotou zmenil takto:

• Počet odrôd jablone sa zvýšil o 23 odrôd (z 31 na 54; z toho o 4 letné odrody, 2 jesenné a 17 zimných odrôd). Z odrôd jablone zaregistrovaných v LRO platnej pre rok 1998 sú len 4 vyšľachtené v SR: Priora – zaregistrovaná v roku 1998, Hrivna – 1992, Patriot – 1991 a Slovakia – 1991.
• Počet odrôd hrušiek sa zvýšil o 4 odrody (z 13 odrôd na 17; počet letných odrôd zostal nezmenený – 4, počet jesenných odrôd sa znížil o 1odrodu na 4 odrôd a počet zimných odrôd sa zvýšil o 5 odrôd, na 8). Jedinou slovenskou odrodou zaregistrovanou v LRO platnou pre rok 1998 je odroda Nitra zaregistrovaná v roku 1989.
• Dula v LRO platnej pre rok 1998 nie je zastúpená (odrode Champion, povolenej v roku 1954, bola odňatá registrácia v roku 1998 a naposledy môže byť daná do obehu v roku 2000).
• Mišpuľa v LRO platnej pre rok 1998 nie je zastúpená (jedinej odrode – Holandská, povolenej v roku 1954, bola odňatá registrácia v roku 1998, naposledy môže byť daná do obehu v roku 2000).
• Počet odrôd broskýň sa zvýšil o 8 odrôd (z 18 na 26). Z 26 odrôd broskyne, zaregistrovaných v LRO platnej pre rok 1998, bolo na Slovensku vyšľachtených len 5 odrôd: Albatros – zare-gistrovaný v roku 1993, Fenix – 1991, Flamingo – 1991, Luna – 1976, Radosť – 1995.
• Počet odrôd marhúľ sa zvýšil o 5 odrôd (z 9 na 14). V LRO platnej pre rok 1998 je 7 odrôd marhule vyšľachtených v SR: Barbora – 1997, Vegama – 1991, Veharda – 1991, Velbora – 1991, Vesna – 1991, Vesprima – 1996, Vestar – 1997.
• Počet odrôd slivkovín sa zvýšil o 5 odrôd (z 10 na 15; z toho počet zostal nezmenený – 1, počet ringlôt sa zvýšil o 1 odrodu (z 2 na 3), počet registrovaných odrôd sliviek sa zvýšil o 4 odrody (zo 6 na 10 odrôd), počet registrovaných odrôd slív zostal nezmenený – 1). Z 15 odrôd slivkovín zaregistrovaných v LRO platnej pre rok 1998 nie je žiadna vyšľachtená v SR.
• Počet odrôd slivky čerešňoplodej (mrobalánu) sa zvýšil o 3 odrody (všetky vyšľachtené v SR, ktoré boli zaregistrované v v roku 1992.
• Počet odrôd čerešne sa zvýšil o 6 odrôd (absolútny počet odrôd chrupiek sa zvýšil o 6, počet srdcoviek zostal nezmenený – 4 odrody). V roku 1998 bola zaregistrovaná prvá slovenská odroda – Hrabovská neskorá.
• Počet odrôd višne sa zvýšil o 6 odrôd (zo 4 na 10 odrôd); všetky zaregistrované odrody sú zahraničného pôvodu.
• Počet odrôd orecha kráľovského sa zvýšil o 2 odrody (zo 6 na 8 odrôd); všetkých 8 odrôd je zahraničného pôvodu.
• Počet odrôd mandle sa zvýšil o 1 odrodu (1 odroda bola reštringovaná a nové 2 sú vyšľachtené v Čechách, zaregistrované).
• Počet odrôd liesky sa nezmenil (3 odrody – všetky zahraničné).
• Počet odrôd gaštana jedlého sa od roku 1991 nezmenil a celý sortiment tohto druhu tvoria 2 odrody slovenského pôvodu – Bojar a Mistral.

Pri drobnom ovocí sa Slovensko dostalo na úroveň európskych štátov, najmä vďaka VÚOOD v Bojniciach, a to nielen vzhľadom na počet, ale aj kvalitu ovocia.

Závažným problémom ovocinárskej výroby je vybudovanie kvalitných kladov s kontrolovanou atmosférou. V tomto smere sme mali na Slovensku dlhú absenciu, žiaľ, na škodu ako pestovateľov, tak aj konzumentov. Je preto dobré konštatovanie, že MP SR v roku 1998 pre zabezpečenie zvýšenia skladovacích kapacít, a hlavne zvýšenia kvality, podporilo nákup, rekonštrukciu a vybudovanie nových skladov. Dotácie boli poskytnuté týmto pestovateľom ovocia:

• Poľnohospodár, a.s., Nové Zámky;
• Gabofruit Streda nad Bodrogom;
• PD Tvrdošovce;
• Danubius fruct Dunajská Lužná;
• PD Čachtice;
• Fructop Ostratice;
• Agrodružstvo Kameničná.

Súčasný stav a pestovateľská úroveň nie je u nás, okrem niekoľkých špecializovaných ekonómií, uspokojivá. Svetlou výnimkou sú napríklad intezívne sady na PD Dvory nad Žitavou, PD Čachtice, PD Vajnory, PD Jasová, Poľnohospodár, a.s., Nové Zámky, PD Nesvady, Europlant a Fructop Ostratice a i. Na týchto ekonómiách nezaostávame vo výške úrod a kvalite za zahraničím.

Na základe predloženej analýzy výroby a využitia ovocia, ako aj aktuálnych technologických koncepčných zámerov, odporúčame v časovom horizonte do roku 2005 prehĺbiť alebo riešiť, a v čo najkratšom možnom čase aktualizovať, najmä nasledujúce okruhy hlavných úloh:

1. Zabezpečiť dostatok ovocia z domácich zdrojov zvýšením intenzity výroby v súčasných sadoch a obnovou prestarnutých sadov na výmere 4 500 ha výsadbou 2 000 ha nových sadov so zameraním prevažne na jablone.
2. Zabezpečiť kvalitu biologického materiálu a následne vyrobeného ovocia v súvislosti s požiadav-kami EÚ.
3. Vytvoriť podmienky pre dosiahnutie fyziologicky odporúčanej spotreby ovocia na obyvateľa mini-málne 3 kg ročne.
4. Podporiť obnovu a výsadbu nových sadov v rámci dotačnej politiky MP SR.
5. Zvýšiť efektívnosť výroby kvality ovocia kladením dôrazu na zaraďovanie tolerantných a rezistent-ných odrôd pri zabezpečovaní doplnkovej závlahy a nevyhnutnej integrovanej ochrany s cielením väčšieho zastúpenia aj domácich odrôd.
6. Vyčleniť z podporného fondu MP SR prostriedky na zabezpečenie vhodného úverovania s možným odkladom splátok do doby rodivosti, podporiť rozvoj ovocinárstva úľavami dane z nehnuteľnosti a príjmu do začiatku obdobia rodivosti.
7. Orientovať intenzívnu ovocinársku výrobu do najvhodnejších oblastí, kde je výroba ovocia minimálne o 15 % lacnejšia s predpokladom lepšej finalizácie na trhu.
8. Zabezpečiť primeranou colnou a ostatnou ochranou v období rozvojového programu trhovú a pestovateľskú istotu.
9. Vytvoriť podmienky pre získanie potrebných úverov na obnovu a doplnenie marketingového vybavenia, podporiť tiež obnovu vhodnou formou dotácií a riešiť pritom podporu spoločných aktivít budovania infraštruktúry ovocinárskych ekonómií.
10. Urýchliť prepracovanie STN (prípadne ČSR a ON) pre ovocie s cieľom priblížiť ich normám EÚ.
11. Pripravovať organizačne záujmové združenia, ktoré by vytvárali základy kapitálového prepojenia pestovateľov ovocia, spracovateľov, veľkoobchodníkov a finančného kapitálu, integrovať do tohto prepojenia inštitúcií typu poisťovní a riešiť týmto riziko výroby vplyvom ročníkovej variability.
12. Vybudovať informačnú sieť v rámci SR pre pestovateľov a podnikateľov za účelom dosiahnutia pružných informácií o ponuke, dopyte a cenách, vrátane drobných pestovateľov a záhradkárov.
13. Zriadiť strediská pre technologickú poradenskú činnosť pre ovocinársku výrobu v jednotlivých regiónoch na základe spolupráce s SPPK a OÚ SR, a to za spoluúčasti VÚOOD, a.s., Bojnice, ŠVS Veselé, HERBATON, s.r.o., Klčov, odborného školstva a poverených pracovníkov Únie ovoci-nárov Slovenska.
14. Vytvárať cielene pomocou masovo-komunikačných prostriedkov atmosféru pre zvyšovanie spotreby ovocia na úroveň u obyvateľstva SR odporúčanú zdravotníkmi a do určitej miery formo-vať zmenu potravinových návykov.
15. Prehodnotiť súčasné zameranie odborného školstva, vytvoriť efektívny systém jeho financovania a doriešiť spôsob financovania ovocinárskeho výskumu a šľachtenia.
16. Rozvíjať medzinárodnú spoluprácu s cieľom osvojenia si progresívnych poznatkov, možnosti získať vstup kapitálu do výroby, spracovania a obchodu, ale i výskumu a odborného školstva.

Splnenie navrhovaných úloh vychádza z požiadavky uprednostnenia domácej výroby ovocia, a tým aj spotreby za účelom zabezpečenia výživy obyvateľstva z hľadiska zdravotného, ekonomického a ekologického.

 

3.   Zeleninárstvo

 

Zeleninárstvo je špecializované odvetvie, ktoré sa zaoberá pestovaním poľnej a rýchlenej zeleniny a pestovaním zeleninových osív a sadív. Medzi zeleniny patria väčšinou jednoročné alebo dvojročné, zriedka trváce zeleniny.

Zelenina má v racionálnej výžive človeka dôležité postavenie pre vysokú biologickú a nízku ener-getickú hodnotu. Závažnou požiadavkou je zvyšovanie celkovej kvality a nutričnej hodnoty produkovanej zeleniny. K tomu patrí aj rozšírenie sortimentu. V súčasnej ponuke tvorí 9 hlavných zele-ninových druhov viac ako 80 %. Pritom však v našich prírodných a ekologických podmienkach sa úspešne odskúšalo a môže sa pestovať viac ako 50 druhov. Mnoho z nich možno ľahko uchovať a takto ich v čerstvom stave používať na konzum aj v zimnom a jarnom období.

Pre výrobu zeleniny je charakteristická náročnosť na ručnú prácu a spracovanie. Rozvoj zeleninár-stva rieši teda nielen racionalizáciu výživy obyvateľstva, ale aj zamestnanosť, hlavne na vidieku.

Rastúci dopyt po kvalitnej zelenine na domácom trhu však nie je doteraz uspokojivo zladený s možnosťami zeleninárskej výroby. Spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov v roku 1997 stúpla oproti roku 1996 o 1,1 kg, t. j. na 107,4 kg (1,0 %). Spotreba čerstvej zeleniny stúpla na 80,7 kg (0,5 %). Spotreba čerstvej zeleniny stúpla v roku 1998 na 80,7 kg. V porovnaní s odporúčanou dávkou 103,0 kg až 125,0 kg sa spotreba zeleniny a zeleninových výrobkov v SR udržiava na dostatočnej úrovni (Žaja, 1999).

Aké sú pestovateľské plochy zeleniny, výmera zakrytých plôch a produkcia zeleniny v SR?

 

Tab. 5   Pestovateľské plochy zeleniny v SR

Prameň: Š  SR a výpočet Ing. Žaja (1999)

 

Tab. 6  Výmera zakrytých plôch v SR [m2] (v tab. sú uvedené hodnoty za pareniská, skleníky, fóliovníky, spolu)

Prameň: ŠÚ SR a výpočet Ing. Žaja (1999)

 

Tab. 7   Produkcia zeleniny v SR [t]

Prameň: ŠÚ SR a výpočet Ing. Žaja (1999)

 

Z celkovej plochy zeleniny 39 121 ha (v roku 1999) viac ako polovica, 20 874 ha (52,3 %), sa nachádza v Nitrianskom kraji a Trnavskom kraji. Producenti v Nitrianskom kraji sa podieľajú 28,5 % a v Trnavskom kraji 23,8 %. Na treťom mieste sú producenti v Trenčianskom kraji s 11 %. Producenti v ostatných krajoch nedosahujú úroveň 10 %, v poradí Banskobystrický kraj 9,1 %, Bratislavský kraj 8,3 %, Žilinský kraj 6,9 %, Prešovský kraj 6,4 % a Košický kraj 6 %.

 

Tab. 7 Vývoj spotreby zeleniny [kg] na obyvateľa v SR

Druh	1993	1994	1995	1996	1997
Zelenina a zeleninové výrobky (v čerstvej hodnote)	108,3	107,3	105,8	106,3	107,4
Zelenina čerstvá	77,8	77,8	79,5	80,3	80,7

 

V spotrebe zeleniny SR mierne zaostáva za spotrebou v EÚ, v roku 1996 to predstavovalo zhruba o 10 kg. V zahraničnom obchode za dva roky, 1997 a 1998, došlo k výraznému zvýšeniu dovozov zeleniny, a to aj takej, ktorú vieme na Slovensku dopestovať.

 

4.   Vinohradníctvo

 

Výmera vinohradov sa na celom svete pohybuje okolo 10 miliónov ha. Na Slovensku došlo v porovnaní s rokom 1989 k výraznému poklesu výmery. V súčasnom období máme na Slovensku 22 144 ha vinohradov: nerodivé – mladé vinohrady predstavujú 3 438 ha (tab. 1 a 2). Vinohradnícke oblasti sú vyznačené v mape SR.

Priemerná produkcia hrozna na ha v roku 1998 bola v SR len 4,2 tony. Najväčšia zaznamenaná bola vo vtedajšej ČSSR v roku 1979, a to 6,9 ton.

Výlisnosť – množstvo muštu, zo 100 kg je 70 – 80 l v závislosti od odrody a ročníka.

Spotreba stolového hrozna na obyvateľa v SR sa pohybuje medzi 2 – 3 kg ročne. Spotreba vína na 1 obyvateľa predstavuje 12 – 15 litrov (vo Francúzsku okolo 70 litrov).

Drobní pestovatelia sa významne podieľajú na nákupe hrozna (40 – 50 %) a tiež na výkupe vína.

Založenie 1 ha vinohradu predstavuje čiastku Sk 500 000 – 650 000,-. Životnosť vinohradu sa vyžaduje aspoň 18 – 25 rokov. Súkromné vinohrady sa dožívajú 30 – 40 rokov.

 

5.   Kvetinárstvo a okrasné dreviny

 

Medzi hodnotami, ktoré charakterizujú kultúrnosť životného prostredia a vzťahov medzi ľuďmi, majú kvetiny a okrasné dreviny osobitný význam.

Okrasné sadovníctvo v širšom slova zmysle zahŕňa všetky odvetvia záhradníctva, ktoré sa zaoberajú pestovaním okrasných rastlín.

Pestovanie kvetín, a to letničiek, dvojročných kvetín, trvaliek, cibuľových, hľuznatých a sklení-kových kvetín, nazývame kvetinárstvo. Najviac rozvinutým kvetinárskym odvetvím, odvetvím s najvyššou intenzitou výroby a produktivity práce, je skleníkové kvetinárstvo. Jedným z ukazovateľov tejto vysokej intenzity je potreba pracovnej sily pripadajúca na jednotku plochy. Priemerná spotreba pracovných dní na 1 ha je v ovocnom sade 100 – 150 dní, pri kvetinách pestovaných na rezanie pod sklom je 2 500 – 3 700 a pri črepníkových kvetinách pod sklom 6 500 – 10 000 ročne (Volf a kol., 1982).

Kvetinárstvom sa zaoberajú rozličné špecializované podniky a súkromní pestovatelia. Podľa ich výrobného zamerania sa zaoberajú šľachtením, semenárstvom, rozmnožovaním a pestovaním kvetín, viazačstvom a distribúciou kvetín.

Na Slovensku máme v súčasnosti okolo 60 ha zasklených plôch prevažne typu LUR, v ktorých sa pestujú kvetiny. Produkčné letničky predstavujú asi 20 ha. Kvetiny na rez predstavujú plochu asi 70 ha. V súčasnej dobe u nás na 1 obyvateľa predstavuje spotreba kvetov niečo málo nad Sk 400,-. Na prvom mieste v objeme produkcie sú americké klinčeky, potom nasledujú ruže, chryzantémy, gerbery, anthúrie, rýchlené cibuľoviny a frézie. K rýchleným cibuľovinám zaraďujeme predovšetkým tulipány, narcisy a holandské kosatce. Význam začínajú mať aj alstromerie, ľalie a niektoré ďalšie kvetiny.

V snahe zabezpečiť čo najviac kvetov z domácej produkcie vykonávajú záslužnú prácu aj špe-cializované výskumné a šľachtiteľské pracoviská, špecializované kvetinárske podniky a súkromní pestovatelia.

Výroba okrasných rastlín je úzko spojená s možnosťou odbytu a s úrovňou projektovania a realizácie sadovníckych a krajinárskych úprav. Do popredia sa stále viac dostávajú pracoviská, ktoré popri výrobe okrasných rastlín majú vlastnú projekčnú a realizačnú skupinu.

Súčasný vývoj pri výrobe okrasných rastlín smeruje k privatizácii a nadväzne na väčšiu špecializáciu a technizáciu škôlkárskej výroby (výroby mladých rastlín, odrastených drevín, ruží, kon-tajnerového materiálu a pod.).

Do praxe sa stále viac zavádza aj technológia pletivových kvetín. Riešenie otázky životného prostredia neúsporne volá po dostatku okrasných drevín a vytrvalých kvetín pre zakladanie a udržiavanie záhrad, parkov, hospodárskych dvorov a pre krajinárske úpravy. Funkciu okrasných drevín môžu však plniť aj ovocné dreviny, vinič hroznorodý a rad alternatívnych drevín v rodinných záhradkách, osadových záhradkách a v niektorých typoch vyhradenej zelene aj v urbanistickom uplat-není, napr. v ovocných sadoch, vinohradoch a pod.

 

6.   Záver

 

Úlohy, ktoré máme na úseku záhradníckej výroby, sú veľké. Ich splnenie vychádza z požiadavky uprednostňovania domácej výroby ovocia, zeleniny, hrozna, kvetín, okrasných drevín. V tomto smere môže slovenskému záhradníctvu výrazne pomôcť používanie kvalitného biologického materiálu s de-klarovaným zdravotným stavom, ktorý má vo vhodných pôdno-klimatických podmienkach o 30 –   50 % vyšší produkčný potenciál. Pri zvýšení efektívnosti výroby a kvality ovocia, zeleniny a hrozna treba klásť dôraz na zaraďovanie tolerantných a rezistentných odrôd pri zabezpečovaní doplnkovej závlahy a nevyhnutnej integrovanej ochrany s cielením väčšieho zastúpenia domácich odrôd.

 

7.   Literatúra

 

[  1]   Duda, M., Střelec, V.:  Lahôdková zelenina. Príroda, Bratislava 1986.

[  2]   Hričovský, I. a kol.:  Praktické ovocinárstvo. Príroda, Bratislava 1990.

[  3]   Hričovský, I., Matuškovič, J. – Paulen, O.:  Ovocinárstvo. SPU Nitra 1997.

[  4]   Hričovský, I. a kol.:  Drobné ovocie. SPU Nitra 1998.

[  5]   Kudrjavec, R. P., Hričovský, I.:  Tvarovanie a rez ovocných drevín. Príroda, Bratislava 1988.

[  6]   Pevná, V. a kol.:  Záhradníctvo. Príroda, Bratislava 1984.

[  7]   Šrot, R.:  1000 dobrých rád záhradkářům. SZM, Praha 1987.

[  8]   VOLF, J. A KOL.:  Kvetinárstvo. SZN, Praha 1982.

[  9]   Záruba, F. a kol.:  Vinohradníctvo. Príroda, Bratislava 1985.

[10]   Žaja, J.:  Súčasný stav a perspektíva zeleninárstva na Slovensku. Agroinštitút Nitra 1999.